Bernard-Henri Lévy, Říše a pět králů (Ústup Západu a osud světa), preložil Tomáš Havel, Host 2019
Francúzsky filozof, dokumentarista a novinár Bernard-Henri Lévy je značkou viac ako iba metaforicky. Poniektorí sa už neunúvajú vypisovať celé jeho meno, stačí BHL, čoby kód za vyrušujúcimi textami „globálneho intelektuála“.
Lévy priťahuje pozornosť vo všetkých možných významoch a z najrozličnejších dôvodov. Narodil sa v Alžírsku v židovskej rodine. Člen skupiny Nových filozofov sa ostro vyhranil proti marxizmu a všetkým iným totalitarizmom. Odhodlal sa demýtizovať francúzske dejiny, a tak si rýchlo vyrobil početnú skupinu nepriateľov.
Svojou novinárskou aktivitou dávno prekonal obmedzené hranice akademického sveta. Nejde o prominentného stĺpčekára, ale o žurnalistu, ktorý bol schopný reportovať čitateľom napríklad bangladéšsko-pakistanský konflikt.
V ďalších témach si koledoval o nových oponentov. Kampaňoval za intervenciu medzinárodných síl v Bosne, Dárfúre i Líbyi. Pridal sa k protestom proti Ahmadínedžádovi v Iráne. A ešte sa verejne postavil za Straussa-Kahna obvineného zo sexuálneho obťažovania.
V ostatných mesiacoch pridal aktivity, pre ktoré sa BHL na chvíľu stal značkou prítomnou dokonca aj v našom stredoeurópskom priestore.
Čerstvý sedemdesiatnik pri svojom turné s divadelnou hrou o Európe na chvíľu pristál aj v Česku a verejne komentoval populistickú vlnu predstavovanú Andrejom Babišom. Hnutie ANO je podľa Lévyho NIE pre Európu kritického rozumu a osvietenstva.
Niekoľko hodín sa rozprával aj s maďarským premiérom Orbánom. Označil ho za „Putina bez svalov, so smutným a zádumčivým výrazom v tvári“ a „muža, ktorý zabil vo svojom vnútri mladíka spred tridsiatich rokov a zrejme je stratený prípad, pokiaľ ide o pravdu“.
Prebytočný národ
Lévy sa vo svojej knižnej analýze ustupujúceho Západu odráža od výsostne konkrétnej záležitosti, s ktorou sa – ako býva u neho zvykom – aj osobnejšie konfrontoval. Trápi ho nenaplnená ambícia Kurdov získať vlastný štát.
