Azda s výnimkou hlavných aktérov dnes nikto nevie vyveštiť, ako sa skončí konflikt o budúcu tvár Smeru. Teda, či zostane naďalej tá istá, čo jej vládla dvadsať rokov, alebo Peter Pellegrini napokon vysánkuje Roberta Fica aj zo straníckeho trónu.

V prospech obidvoch prognóz existujú veľmi rozumné argumenty: v prospech zmeny zjavne upadajúce preferencie, v prospech zachovania statusu quo nespochybniteľná autorita Fica a dlhodobá pasivita Pellegriniho.
Napriek tomu môžeme aj dnes povedať, že Smer podľa Fica má problém. Dlhé roky sa totiž ponúkal voličom ako stabilná alternatíva, stelesnenie istôt v kontraste s „rozhádanou pravicou, ktorá sa zaoberá sama sebou“.
To dnes neplatí a v kombinácii so stratou dominancie sa strana dostáva do začarovaného kruhu.
Voliči naviazaní na silný a stabilný Smer budú mať ešte o čosi silnejšie nutkanie zatúlať sa inam, klesajúce preferencie zasa spôsobia ešte silnejšie pnutie a tak ďalej.
Nevieme, či tento zápas vyhrá Pellegrini alebo Fico, no Smer ho už prehral.