Zhluky slov, ktorými Pellegrini „uvítal aktivitu“ vzbúrencov z východu, celkom zreteľne ukazujú, prečo je projekt Smeru s ľudskou tvárou utópiou.

Darmo „košická výzva“ rovno volá po výmene predsedu. Dávajú premiérovi priamu ponuku, ten sa však zmohol iba na okľuku, že „je predčasné hovoriť o personálnych otázkach (...), ja sa skôr sústreďujem na obsah našej politiky“.
Čo je to za rétorickú čalamádu v situácii, keď povstalci explicitne žiadajú odstrániť dve základné „chyby“ Smeru – Fica a Kaliňáka?
Zjavnosť alibizmu predsedu vlády je v tom, že jasne pomenovať veci a postaviť sa na čelo pohybu mu nedovolí vízia potlačenia vzbury, čo by politicky nemusel prežiť.