Milovník mocenských prevratov vie, že trvanie pučov a palácových revolúcií sa meria rádovo v minútach hodín. To platí pre tie úspešné aj neúspešné – pre Leninovu boľševickú revolúciu, Hitlerov pivný puč aj (údajnú) vzburu tureckej armády proti Erdoganovi.

Ak si pomôžeme klinickým slovníkom, je to jednodňová chirurgia, pri ktorej operatér odstráni to, čo považuje za nevkusný a/alebo škodlivý nádor, ale zvyšku tela sa v zásade nedotkne, zmeny tečú zhora nadol oveľa pomalšie.
Prirodzene, uvedené vedia aj diktátori, a preto chápu, že keď vzdor rázne nezadusia v zárodku, takmer isto sa im vymkne z rúk a prerastie im cez hlavu.
A všimli ste si, že by ciele prevratu, teda Robertovia Fico a Kaliňák, pribehli niečo hasiť? Ak nie, tak asi nie je celkom čo.
Čiže, nech sa pozeráme na „vzburu“ v Smere akokoľvek, puč to nebude. Ak by mal niekto naozajstnú ambíciu odstrániť Fica, nemohol by byť predsa taký babrák, aby spustil operáciu s tým, že po protestnom liste zavládne hlboké ticho, ako sme to videli v stredu a vo štvrtok.