Jaroslav Šrank pôsobí na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, prednáša slovenskú literatúru 20. storočia.
Juraj Briškár: Z pohľadu dvoch pohárov mlieka. Kordíky: Skalná ruža 2018
Juraj Briškár je vysokoškolský pedagóg a literárny teoretik, autor viacerých zbierok aforizmov a sentencií, dvoch literárnovedných zväzkov a jednej prózy. Vo všetkých svojich knihách „vychádza z tvorivého čítania sveta a odkrývania nevidených a neviditeľných súvislostí“, dočítame sa na záložke jeho knihy Z pohľadu dvoch pohárov mlieka, ktorou cielene vstupuje aj do kontextu poézie.
Od ostatných oblastí, v ktorých dosiaľ publikoval, sa táto vydavateľsky líši napríklad tým, že s básnickými zbierkami dnes čitatelia dostávajú rovno aj doslovy, v ktorých sa dozvedia, čo si o svojom čitateľskom zážitku majú myslieť.
Nie inak je to aj v tomto prípade: Gavurov výklad je presný, hoci pri hodnotení možno byť – mimo doslovu – hádam aj triezvejší.
Briškárova poézia sa na prvý pohľad javí ako reflexívna lyrika čerpajúca z podnetov, ktoré má človek za bežných okolností bezprostredne poruke alebo aspoň v zornom poli. Oslovuje čitateľa svojou pozornosťou voči prehliadaným aspektom reality alebo schopnosťou vykonať v jej ustálenom obraze podnetný významový posun.
Predmetíky toho sveta
Briškárov subjekt si so sebou do básní berie najmä veci, zväčša také, ktoré sú súčasťou všedného chodu života. Patria k obydliu, prípadne sú to človekom vyrobené alebo prírodné prvky okolitého životného prostredia. Stôl, dvere, poháre, citrón, jablko, lopta, lístie, sneh, kamene, električky, lampy. A mnohé iné.
Menšinu z nich predstavujú veci po záruke, zanechané napospas a odložené, odpad a smeti (pokrčené papiere alebo plastové vrecká vo vzduchu). Väčšinou sú teda začlenené do svojho primárneho kontextu a aj plnia svoje pôvodné účely.
