Autorka je vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojovanie
Ľudské utrpenie spôsobené vojnou nie je v histórii ľudstva ničím novým. A hoci je prevencia vojny našou najvyššou prioritou, spôsob, akým sa vyvíja ozbrojené násilie, kladie čoraz ťažšie a novšie výzvy, ktoré si vyžadujú našu odpoveď.
Počet mŕtvych v ozbrojených konfliktoch stúpol od roku 2005 desaťnásobne. Konflikty sa sťahujú do dedín, miest aj veľkomiest, avšak vlády a neštátni aktéri naďalej používajú zbrane určené na otvorené bojové pole.
Rôzne druhy zbraní, pôvodne určených na použitie v boji, predstavujú vážny dôvod na obavy najmä v zaľudnených oblastiach – napríklad zbrane, ktoré rozptyľujú viac druhov munície v širšom priestore, tie, ktoré vystreľujú bez potreby priameho výhľadu na cieľ či také, ktoré spôsobujú silné výbuchy a trieštivosť streliva.
Civilisti trpia viac
Len v roku 2018 zabili zbrane so širokým rozptylom desaťtisíce civilistov nielen priamo, ale aj tým, že zničili infraštruktúru potrebnú na dodávanie potravín a liekov.
V nedávnych konfliktoch civilisti predstavovali viac ako deväťdesiat percent zabitých alebo zranených výbušnými zbraňami v obývaných oblastiach. V súčasnosti na každého padnutého vojaka pripadá osem zabitých civilistov, pričom na začiatku 20. storočia to bolo naopak.
V Afganistane a Jemene militanti naďalej pokračujú v používaní zbraní ako improvizované výbušné zariadenia a letecká munícia. Obidva typy spôsobujú ľuďom zranenia ďaleko za útočníkovou osou výhľadu.
Tento desivý stav reality si vyžaduje nové opatrenia na ochranu civilistov. Potreba ochrániť ľudí pred dôsledkami vojny, tzv. humanitárny imperatív, bola počas posledných desaťročí motívom pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti regulácie spôsobov vedenia vojny.
“Bojujúce strany by nemali používať zbrane ťažkého kalibru v obývaných oblastiach.
„
Od prijatia Ženevských konvencií v sedemdesiatych rokoch, ktoré položili základy medzinárodného humanitárneho práva, vstúpil do platnosti celosvetový zákaz používať protipechotné míny, kazetovú muníciu, ako aj chemické a biologické zbrane.
Aj napriek tomuto pokroku však civilisti na celom svete naďalej trpia dôsledkami konfliktov. Niektoré zodpovedné vlády a ozbrojené sily podnikli kroky na ochranu civilistov, ako napríklad prispôsobenie vojnových doktrín a pravidiel vedenia boja. Mnohí taktiež zintenzívnili školenia v týchto regiónoch.
NATO a Africká únia schválili taktické smernice a ďalšie opatrenia zamerané na stanovenie limitov pri používaní niektorých zbraní ťažkých kalibrov.
Ako ich lepšie chrániť
OSN vypracovala súbor informácii, ktoré majú slúžiť ako základ pre spoločné štandardy na ochranu civilistov.
Treba, aby sme všetci akceptovali, že bojujúce strany by nemali používať určité zbrane ťažkého kalibru v husto obývaných oblastiach, pretože je vysoká pravdepodobnosť, že spôsobia náhodné zranenia. Potvrdenie takéhoto prístupu politickou deklaráciou by bolo prvým dôležitým krokom, za ktorým by mali nasledovať ďalšie opatrenia.
Zlepšenie spôsobu, akým zbierame údaje o civilných obetiach, pomôže zlepšovať aj teóriu a prax. Oficiálne informácie o dôsledkoch používania týchto zbraní pomôže vládam plniť ich humanitárne záväzky a zvážiť riziko spojené s vývozom zbraní.
Generálny tajomník OSN António Guterres v roku 2018 vyzval na nové opatrenia v ochrane civilistov pred bojom v zastavaných priestoroch, najmä pred používaním výbušných zbraní v obývaných oblastiach.
Generálny tajomník je pripravený pomôcť s vypracovaním politickej deklarácie ako aj vhodných obmedzení, spoločných štandardov a operačných politík vychádzajúcich z existujúcej praxe.
Blíži sa ten správny moment na efektívnu multilaterálnu akciu. Treba, aby sme zobrali túto príležitosť do vlastných rúk a spoločne konali v mene ochrany civilistov pred neprijateľnými zraneniami spôsobenými bojom v zastavaných priestoroch.
Humanitárny imperatív musí byť naším motorom.
Autor: Izumi Nakamicuová
