Formát prezidentsko-premiérskej diskusie je taký nešťastný, že ani nejestvuje možnosť, aby skončila úplne dobre. Prezidentka má totiž jedinečné ústavné postavenie bez domáceho protokolárneho partnera.
Výsledkom preto môže byť buď štátotvorné, ale nudné a bezobsažné pritakávanie ústavných činiteľov. To je stále oveľa lepšie ako alternatíva v podobe hádky, lebo prezident nemá čo suplovať opozíciu. Tretia možnosť je, že premiér bude tlmočiť politické posolstvá a prezidentka bude opakovať, že to ako prezidentka nebude komentovať.
V podaní Zuzany Čaputovej a Petra Pellegriniho sme videli kombináciu prvej a tretej možnosti, čiže to neskončilo najhoršie. Na druhej strane, Čaputová nemala možnosť povedať niečo naozajstné a môžeme sa venovať Pellegrinimu, ktorý nám poslal niekoľko pomerne dôležitých odkazov.
