Keby ste si posledné mesiace či roky zapli správy maďarských médií, nadobudli by ste pocit, že žijete v inom časopriestore, inej realite.

Hranice stále praskajú pod náporom migrantov, Európska únia kontinuálne oslabuje právomoci členských štátov a všetko z úzadia ovláda George Soros. A zastaviť to môže len samotný Viktor Orbán.
Prerod Orbána z postsocialistickej demokratickej nádeje na novodobého európskeho autokrata sa neodohral náhle, bol plazivou zmenou trvajúcou roky.
Navyše pre laikov a nezainteresovaných sa len ťažko hľadalo pomenovanie pre to, čoho boli svedkami.
A tak kasta jeho vyvolených ovládla médiá, nielen tie štátne, ale aj väčšinu súkromných a pre maďarského voliča vytvorila falošnú realitu postavenú na strachu a nenávisti, ktorú mu každodenne ponúka.
Funguje to, Orbánov Fidesz sa teší viac ako 50-percentnej podpore. Sociológ Bálint Magyar dnes už len pesimisticky konštatuje, že bez nejakej podoby revolúcie nie je možné tento režim dekonštruovať.
Práve maďarská skúsenosť musí byť varovaním, že nasadiť krajine okuliare virtuálnej reality, ktorú režírujú novodobí autokrati, nie je až také náročné. Po vražde Jána Kuciaka sa o to pokúsil aj Robert Fico, keď pre protesty blúznil o ohrození štátu, zvolával Bezpečnostnú radu o dlažbových kockách a za protestmi hľadal Sorosa. Neuspel a porúčal sa.
Dnes zápas o interpretáciu reality môžeme v priamom prenose sledovať v Česku.