Autor je sociálny antropológ
Eurovoľby na Slovensku dopadli dobre, píšu médiá hlavného prúdu i strednostavovské sociálne siete.
Po víťazstve liberálky Zuzany Čaputovej v marcových prezidentských voľbách aj májové eurovoľby pre mnohých potvrdzujú trend. Zvíťazila liberálno-stredopravá, proeurópska koalícia Progresívne Slovensko - SPOLU so ziskom vyše dvadsať percent. Dlho víťazná strana Smer – sociálna demokracia s pätnástimi percentami prehrala už štvrté voľby za sebou.
Krajina si podľa komentárov určite želá zmenu v parlamentných voľbách na budúci rok. Je však otázne, či to bude zmena smerom, aký ukázali eurovoľby, keď okrem dvoch fašistov bolo do europarlamentu zvolených jedenásť kandidátov systémových politických strán, hádam s výnimkou profesionálneho Róma, ktorého angažoval politický exot, majiteľ nesystémového hnutia.
Čo sme sa dozvedeli z urien
Žiada sa domýšľať, kam môže spieť veľká porážka hlavnej vládnej strany a prepad jej koaličných partnerov? Kto pozbiera roztratených voličov?
Kľúčová dilema nastane, ak sa rozkročenie Ficovej strany medzi Európou a národným antisystémizmom skončí. Fico je totiž asi jediný premiér v regióne, ktorý dokázal byť aj vo funkcii na módnej vlne autenticky „proti systému“ a zároveň - na rozdiel, napríklad od Orbána – bez zbytočných eurofóbnych výkrikov.
Slovensko však opäť zaknihovalo „tradične“ najnižšiu účasť v celej EÚ. Kým účasť v Česku a Slovinsku sa blíži k slovenskej účasti, voliči v Maďarsku a Poľsku chodia k eurovoľbám v dvojnásobnom počte.
