Autor je teológ a spisovateľ.
Vojenský cintorín v normandskom Caen vyzerá ako prehliadka mŕtvych. Američania, Kanaďania, Poliaci, Čechoslováci, príslušníci domáceho odboja sú zoradení do radov, medzi bielymi krížmi, židovskými stélami, v tieni, v hroboch bez kvetov.
V šíkoch aj po smrti, rovnako ako hroby dvoch mužov zo Šamorína v československom sektore.
Padli v jeden deň, 6. júna 1944, volali sa rovnako, jeden sa vylodil so Spojencami na Juno Beach, druhý bol v guľometnom hniezde nemeckého atlantického múru. Bratia.
Ten príbeh mi rozprával pán zo slovenskej židovskej obce, natrafil naň, keď hľadal stopy po stojom strýkovi, ktorého britské letectvo zhodilo v tyle na línii od Utah Beach severnejšie, až po britské pláže na June.
Prvé výsadky na tichých klzákoch prichádzali okolo polnoci v deň vylodenia. V dedinách vo vnútrozemí ich čakali francúzski partizáni so súradnicami vojenských nemeckých cieľov.
Alebo Nemci. Ako v Sainte-Mère-Église, kde dodnes visí na kostole figurína amerického výsadkára, ktorý sa zachytil do kostolnej veže.
