Neprajníci západného vektora slovenskej zahraničnej politiky radi hovoria, že spojenecký príspevok k porážke Hitlera v podobe vylodenia v Normandii nie je až taký úžasný.

Že Deň D síce urýchlil porážku Nemecka, ale z veľkej časti bol motivovaný skôr snahou zastaviť Červenú armádu, ktorá by s radosťou obsadila nielen Nemecko, ale ochotne by sa vybrala oslobodiť aj Benelux či Paríž.
Lenže ono je to zrejme aj pravda. Ani Tony Judt či Paul Johnson, ktorých nebudeme podozrievať z prehnanej náklonnosti ku kosáku a kladivu, nespochybňujú, že ZSSR by si s Nemeckom poradil bez ohľadu na vylodenie západných Spojencov.
Asi by to trvalo dlhšie a s väčším množstvom obetí, ale od udalostí v Kurskom oblúku bolo vymaľované. Nemecko už nemalo hospodárske ani vojenské kapacity na ďalšiu strategickú iniciatívu.