Aj sa dá rozumieť, že v čase, keď sú okná príležitostí dokorán, budú tiež naši vládnuci politici dvíhať naslinený prst, aby zachytili, odkiaľ dujú vetry zmien.

Predstava, že Pellegrini bude čosi vyvažovať - medzi návštevou Trumpa a Putina - je však blud, v ktorom okrem Slovenska ochotne prebývajú aj v takom Bulharsku a Arménsku.
Ono to, samozrejme, v programe petrohradskej konferencie vyzerá bombasticky, že sa títo prihovoria z toho istého pódia, kde postál Putin a najmä Si Ťin- pching a na ozdobu tiež šéf OSN Guterres.
No to neznamená, že Slovensko – ako ani Bulharsko či Arménsko – budú sebavedome rokovať s veľmocami. Tomu azda uverí len čitateľ správ z portálov, ktoré pretekajú kremeľským agentúrnym servisom.
Kompozícia hostí znamená len toľko, že Rusko – a bezpochyby aj Čína – si ohmatkávajú terén, kde by mohol ich vplyv presakovať.
A v čase, keď sa Únia nachádza v povolebnom limbe – nevieme ešte, ako bude vyzerať koalícia v europarlamente ani kto obsadí stoličky v Komisii – Pellegrini manifestuje, že Ficovu doktrínu zahraničnej politiky na štyri svetové strany rozvíja jedna radosť.