Paralýza, v akej sa ocitol Smer, odkedy Robert Fico zmizol za medveďmi, teda vraj na plánovanú dovolenku, napovedá veľa o výsledkoch straníckej kvázivzbury.
Niežeby sme ju Smeru nedopriali, ale kto si spomenie časy SDKÚ a Mikuláša Dzurindu, pokusy o stranícke revolúcie mali teda iné grády.
Po niekoľkých intenzívnych mesiacoch mediálnych prestreliek, zväčša vzburu rozprášil na pripravenom mimoriadnom sneme a kritikov zo strany vyhodil.
Keby v Smere existoval naozaj silný odboj proti súčasnému vedeniu, teda Ficovi s Kaliňákom, strategickú výhodu z predsedovej neprítomnosti by využíval naplno.
Dosť napätá situácia, hodnotia niektorí v Smere. Čakajú na Ficov návrat v týchto dňoch Čítajte Opatrné vyčkávanie priamych odbojárov (Smolková) a bežná denná prevádzka kritickejších podpredsedov (Peter Pellegrini v Moskve, Richard Raši v Británii), len potvrdzuje, že bez Fica sa v Smere toho prakticky nič moc neudeje.
Dynamika vzťahov vo vedení Smeru je v prvom rade poznačená tým, že predsa len spolu všetci pridlho ťahali káru s Ficom na čele.
A tak čakajú, v akom rozmare sa vráti. Či sa opäť postaví na čelo zdecimovaných smeráckych šíkov, bude hromžiť na médiá a sľubovať víťazstvo vo voľbách. Alebo aj v ňom už definitívne dozrie rozhodnutie odovzdať stranu, aspoň deklaratívne, ďalším.
Tak či onak, len on rozhodne.
