Vojna na digitálnych bojiskách už nie je studená. Vyvoláva horúce vášne a podmýva mentálne bariéry, ktoré bránia tomu, aby extrém zamoril verejný priestor.
Útoky sú namierené na triezvy úsudok, pocit základnej istoty, ale nepriateľ často nevie, na koho presne útočí. Lebo sa o falošné správy podelí ako dobre vychované dieťa o svoje cukríky.
Rusko a európske voľby: Od informačnej vojny k vojne naratívov Čítajte Načo hneď používať slovo vojna, pýtajú sa tí, čo si myslia, že úvahy o ruských aktivitách v kyberpriestore sú len hystéria. Tých, čo sú uväznení v akejsi postsovietskej bipolárnej pasci.
Lenže konšpiračné webové stránky a falošné profily na sociálnych sieťach hlásajúce príchod armády migrantov a pád západnej liberálnej demokracie ako prehnitého pokusu slniečkarov o nemožné sa často nešíria bez pomoci Putinovho Ruska.
Za posledné desaťročie sa hlasy pre populistov a extrémistické sily viac ako zdvojnásobili. Práve populistom a extrému prajú heslovité odkazy, ktoré stláčajú v masách správne tlačidlá frustrácie a strachu. A mnohí inhalujú mentálne jedy maskované ako názor FB priateľa.
A to sme sa ešte ani nedostali k politikom z liahní extrému, ktorí sa roky napájajú na finančné toky z Moskvy a tak si budujú priateľské vzťahy s Putinom, pre ktorého sú len prostriedkom destabilizácie. Ich fašistická nahnedlosť lídra Ruska neirrituje.
V konečnom dôsledku by nebolo správne pripísať nárast extrémizmu len na politický účet Ruska.
Mnohokrát európske inštitúcie destabilizujú domáci politici. Ochotne legitimizujú fašistov, keď v nich vidia možného koaličného partnera, alebo útočia na úniu, novinárov a kritické hlasy, len aby zakryli svoju bezbrehú korupciu.
