Dávno predtým, ako sa na Slovensku rozvinula inšpiratívna debata, či sa možno nevyberane vyjadrovať o voličoch fašistov, sa nám v diskusii udomácnil výraz „ficovoliči“.

Sémantika toho slova má evokovať, že ide o nesvojprávne bytosti, ktoré bez ohľadu na fakty volia svojho politického favorita Roberta Fica. Lenže taká voľba môže byť výsledkom racionálnych voličských očakávaní. A to jednak v materiálnej, jednak vo verbálnej rovine.
Aj socialistický sentiment, verbálne hľadanie mosta medzi Východom a Západom či opľúvanie gymnazistov z úst predsedu vlády sú politickým statkom. Niektorí voliči Smeru ich hľadali – a aj dostávali. A teraz si to porovnajme s tým, čo si vymohli voliči Igora Matoviča, ktorí sa iste cítia intelektuálne vyspelejší.