Na spravodajskom kanáli TA3 bolo opäť raz dosť času, aby Andrej Danko vyložil svoje videnie sveta. Tentoraz úhľadne rozčlenený do tematických podkapitol aj s poznámkovým aparátom.

Tušili sme, že šéf parlamentu bude na Pellegriniho fotku s Putinom – on ju má len z profilu a v predklone – žiarliť.
A preto sa dá rozumieť, že upozadený Danko bude bojovať o svoje čelné miesto v geopolitickom peletóne šliapajúcom na východ.
Čo návštevou u Lukašenka – a najmä jej dovysvetlením v spriatelenej televízii – bohato splnil.
Milovníci Dankovho života a diela určite ocenili, keď národu vysvetlil, že demokracia nie je pre každého. A že naši severovýchodní kresťanskí slovanskí bratia si zjavne pýtajú tvrdú ruku.
Ktorej stisk potvrdzujú – za neexistencie riadnej opozície, kritickej tlače či nezávislej akadémie – aklamáciou Lukašenka v kresle.
Ten síce potláča používanie bieloruštiny, pretože sa spája s opozičnými silami, a časť kritikov odsunul do emigrácie – to dodávame my –, národ však aj tak chápe, že niet iného, kto by ho ľúbil viac než on.