Autor je odborný pracovník Programu Európskeho susedstva, GLOBSEC Policy Institute, GLOBSEC
V prípade krajín si susedov nevyberáme, tí sú daní historickým vývojom. Ako člen Európskej únie si svojich „vonkajších susedov“ takisto nevyberáme, no môžeme ich aspoň do určitej – rozumnej – miery ovplyvniť.
Je dôležité mať stabilné susedstvo, no čím bližšie k nám geograficky, malo by nám záležať na tom, akí sú títo susedia. A EÚ to aj má podľa toho odstupňované.
Najbližší okruh tvoria krajiny, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ, tie ďalej rozdeľujeme na kandidátske krajiny, kam aktuálne paria Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko, a tzv. ašpirujúce krajiny alebo potenciálni kandidáti: Bosna a Hercegovina a Kosovo.
Tieto krajiny však nespadajú pod „politiku Európskeho susedstva“, ale pod „politiku rozširovania“, keďže ide o krajiny, ktoré majú ambíciu vstúpiť do EÚ, čo v prípade niektorých môže trvať ešte dosť dlho alebo k tomu nemusí vôbec ani dôjsť...
Širší okruh tvoria krajiny, na ktoré EÚ uplatňuje tzv. „politiku európskeho susedstva“. Aktuálne do nej spadá 16 krajín – od Severnej Afriky po Blízky východ (mimochodom patrí do nej aj Sýria!) až po krajiny tzv. „východného partnerstva“ – Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.
Ide o krajiny, ktoré o členstve v EÚ ani neuvažujú alebo nespĺňajú kritériá, ktoré by ich mohli zaradiť medzi nádejných ašpirantov.
Ako nás však nedávna tzv. „migračná kríza“ poučila, na susedstve naozaj záleží. Nestabilita za „hranicami členských krajín EÚ“ sa veľmi rýchlo môže preliať cez ne. Na druhej strane zase dobré vzťahy s krajinami v susedstve, stabilita a bezpečie v susedstve môžu napomôcť k zlepšeniu bezpečnosti v EÚ.
Podstatu politiky európskeho susedstva tvorí podpora štyroch oblastí v krajinách susedstva: 1. podpora dobrého vládnutia, demokracie, vlády zákona a ľudských práv; 2. podpora ekonomického rozvoja pre stabilitu; 3. bezpečnosť a 4. migrácia a mobilita - t. j. podpora legálnej migrácie a vzájomne prospešnej mobility medzi krajinami EÚ a susedstva ako prostriedok na potláčanie ilegálnej migrácie.
EÚ má na podporu týchto priorít k dispozícii niekoľko nástrojov, z nich je najvýznamnejší Inštrument európskeho susedstva (European Neighbourhood Instrument – ENI), v rámci ktorého je na rozvoj susedstva v aktuálnom rozpočtovom období 2014 – 2020 alokovaných viac ako 15 miliárd eur.
Aj vzhľadom na nedávny vývoj v susedstve je možné, že Európska komisia navrhne zvýšenie inštrumentu v nasledujúcom rozpočtovom období. Podpora EÚ však zďaleka nespočíva len vo financiách. EÚ poskytuje i odbornú a technickú pomoc, expertov, podporuje rozvoj konkrétnych nástrojov, ktoré prispievajú k vyššie zmieneným prioritám.
Juncker zabrzdil rozširovanie
V oblasti rozširovania EÚ máme aktuálne ako keby „stop stav“ – šéf dosluhujúcej Európskej komisie Jean-Claude Juncker na začiatku svojho mandátu vyhlásil, že počas jeho funkčného obdobia nebude žiadne rozširovanie.
Išlo o pragmatickú deklaráciu a realistické zhodnotenie pripravenosti kandidátskych krajín a táto jeho predikcia sa naplnila. Za posledných päť rokov neprijala EÚ žiadneho z kandidátov.
