Autorka je redaktorkou českého Deníka N
„Nikdy v živote by mi nenapadlo, že v tomto veku – nedávno som prekročil päťdesiatku – budem písať memoáre. Sčasti tragické, mnohokrát zamotané a nepochopiteľné.“
Tak sa začína audiozáznam, ktorý počúvam s pokorou a zdesením. Hlas patrí akademikovi Valerijovi Alexejevičovi Legasovi: „V sejfe mám záznam telefonických rozhovorov operátorov deň pred katastrofou. Mráz mi behá po chrbte, keď to počujem.
Jeden sa pýta druhého: 'Tu v programe je napísané, čo treba robiť, a potom je veľa vecí začiarknutých, tak čo si z toho mám vybrať?'
Druhý sa zarazil. 'Rob to podľa toho, čo máš začiarknuté.' To bola úroveň prípravy na experiment v atómovom reaktore!“
Naštvaný Gorbačov
Legasov nahovoril päť kaziet. „Dňa 26. apríla 1986 bola sobota, krásny deň,“ začína sa prvá. Legasov bol v Moskve. Rozhodol sa obetovať pár hodín straníckemu aktívu. Zrazu ktosi medzi rečou predniesol, že v černobyľskej elektrárni je porucha.
Málokto si dnes pamätá jeho meno. Ani ja by som si na kazety nespomenula, keby stanica HBO nenatočila seriál o havárii v Černobyle.
