Ak sa nemýlia krákajúce vrany a po odchode z paláca bude Andrej Kiska obvinený v daňovej záležitosti, Slovensko si samo opečiatkuje certifikát – ako hovoria znalci – uneseného štátu.
Pretože to jediné, čo na príbehu financovania Kiskovej kampane je ozaj závažné, je zneužitie polície v mocenskom zápase. Ako v nejakej džamahíriji, v Rusku, Turecku a podobne.
Podhodiť Kisku prokurátorovi, na čo sa údajne chystajú, je rovné júnovej deklarácii o kontinuite Kaliňákovej polície v ére Lučanský/Saková.
Pochybnosť nie je žiadna, okrem iného trebárs aj preto, že všetkých 120 rozsudkov slovenských súdov v paragrafe daňový podvod, z ktorého vinia Kisku, padlo za fiktívne dodávky tovaru či služieb.
Neuznané výdavky, čo je prípad KTAG, neboli žalované ani raz od založenia štátu. Naopak, je bežné, že daňová autorita ich zvykne uznávať.
Isteže, náklady za prezidentskú kampaň neboli predmetom podnikania KTAG. Optikou morálky však jedine kľúčové je, že Kiska bol samoplatcom vlastnej kampane. Je jedno, že cez firmu, vložil do nej svoje a iba svoje peniaze.
