V krajine, kde sa vraždia novinári po desiatkach, jedno policajné zadržanie ozaj nie je veľká vec. Ivan Golunov však predsa vyvolal prejavy solidarity.

Vyhlásenie troch printov o „nepresvedčivých dôkazoch“ (a tak ďalej) je v „samoderžavných“ pomeroch veľmi odvážne. Podobne aj solidarita z nenovinárskych kruhov, čomu však nesmieme pripisovať dôležitosť v zmysle, že čosi sa v Rusku hýbe.
Nehýbe. Autokracia akurát preukazuje akési zháčenie sa, zaseknutie zrejme preto, že chýb polície bolo tentoraz priveľa. Sám Putin komunikuje v zmysle, že polícia to kdesi prepálila.
Zrejmé takto je, že domáce väzenie Golunova bude čoskoro zrušené a on slobodný. Na hrdelnej zodpovednosti Putina a jeho okolia za prostredie, kde je šikana novinárov bežná vec, sa však nemení zhola nič.
Samotný systém, ktorý prevádzkujú, generuje v Rusku atmosféru, v ktorej polícia (a vôbec nižšie zložky) číta z pier mocných ich želania.
A krivé obvinenie novinára za drogy vyzeralo, že sa nemôžu netrafiť. Akurát teraz čítali zle.