Autor je teológ a spisovateľ
Keď už nemá politika nijaký obsah, marketing hľadá oporu v morálnych kategóriách. Vyhraňovanie sa proti akémusi zlu a pokusy urobiť z bežnej a vecnej politickej prevádzky kozmogonickú drámu, kde sa konfrontujú sily dobra a zla, pokora s pýchou a elity s obyčajným človekom sú bežnou marketingovou praxou.
Nevedno, či stratégovia, pochádzajúci do veľkej miery z konzumného reklamného prostredia, vedia, alebo chápu rozdiel medzi politickým a spotrebným marketingom.
Je síce zrejmé, že politika považujú za tovar podobný treske, no to ešte neznamená, že politické myšlienky môžeme predávať ako trhovci.
Výsledkom sú nedorozumenia, ktorých pôvod, ako sme sme videli v reklame na vodu budiš s nápisom Deutschland über alles, nachádzame v zarážajúcej miere nevzdelanosti a nezorientovanosti tých ľudí, ktorí kampane vytvárajú.
Toho času stratég
Zatiaľ čo v prípade trapasu s budišom si môžeme povedať, budiš, niekto si nerobí svoju prácu, oveľa väčším problémom súčasnej politickej komunikácie je používanie slov pokora, poprípade slovného spojenia, prijímam s pokorou výsledok, porážku, dôveru...
Jednoducho všetky tie frázy a floskuly, ktorými je dnešný politik vybavený.
Nie je totiž jasné, čo znamená pokora v skutočnosti, aké je jej sémantické zaradenie, kto je pokorným človekom, ako sa to prejavuje, do akej miery je pokora prirodzeným, osvojeným alebo naučeným konceptom a či nakoniec potrebujeme vo verejnom živote niečo také ako falošná pokora.
O pokore tu dnes hovorí kdekto, stal sa z toho rovnako módny morálny ornament politického jazyka ako „tradičná receptúra od babičky“ na každom éčkovom pracom prášku.
