Autor je riaditeľom bezpečnostnej a geopolitickej konzultačnej firmy GlobalStrat.
Po bezprecedentnej vlne džihádistického terorizmu, ktorá sa od roku 2015 okrem iného prevalila Francúzskom, Britániou, Nemeckom či Španielskom, nastal čas obzrieť sa, v čom západná protiteroristická stratégia neuspela. Pretože hoci je nevyhnutné ísť po operatívcoch, Západ potrebuje aj arzenál proti ideologickým pánom terorizmu.
Napríklad Francúzsko rázne zakročilo, keď do 48 hodín po parížskych útokoch zasiahli proti Islamskému štátu v Rakke. Lenže napriek všemožnej vojenskej intervencii je nevyhnutný aj skutočný protiútok proti extrémistom.
Ako sa ukázalo, jedného zo samovražedných útočníkov zradikalizovali v saláfistickej mešite v Chartres. Ďalej, teroristu, ktorý sa v auguste 2015 pokúsil o útok vo vlaku medzi Amsterdamom a Parížom, zradikalizovali v španielskej mešite.
Generáli teroru
Boj proti džihádistickému terorizmu nemôže byť namierený len proti „pešiakom“, ale aj proti generálom. Má to násobne väčší efekt: šikovný kazateľ dokáže naverbovať desiatky, stovky, ba aj viac pešiakov.
Ak siahneme po drogovej analógii, máme ísť len po spotrebiteľovi, dílerovi či oboch? Nanešťastie, až doteraz išli úrady najmä po spotrebiteľovi, pričom v každej krajine je len hŕstka známych popredných džihádistických lídrov.
