Medzi samozrejmosti dneška patrí aj to, že politické prežitie marca 2020 Bugára a jeho Hídu by sa rovnalo menšiemu zázraku.
Debakle v prezidentských aj európskych voľbách dokonale sumarizujú akrobaciu Bélu medzi koaličnou lojalitou a kvázikritikami krokov SNS a Smeru.
Preferencie stabilne pod čiarou ponoru opodstatňujú tu už viackrát vyslovenú prognózu: Jediný skutok s potenciálom ešte zmeniť smutnú budúcnosť Hídu je výpoveď koaličnej zmluvy tu a teraz.

V čase maršu PS - Spolu a povstávania strany Kisku ani to nedáva, samozrejme, istotu ničoho.
V manévri je akurát toľko obsahu, či ešte zabojujú s osudom, alebo vnady moci opustia bez boja tak, že – ako vojsko na dobytom území – ešte raz a naposledy vyplienia sýpky a komory.
Štátotvorná a proslovenská je prvá možnosť. Výpoveď ešte pred koncom zmluvy o koalícii (pol roka pred voľbami) by prekazila trebárs aj korumpovanie voličov tzv. sociálnymi balíčkami.
Aká je šanca, že z asi stovky príležitostí, ktoré sa Bélovi naskytli, aspoň tú najposlednejšiu premení?