Pavol Szalai je analytik európskej politiky. Článok publikujeme v spolupráci s portálom Euractiv.sk. Redakčne krátené
Visegrádski lídri by mali úprimne hovoriť, čo si myslia, pred ostatnými európskymi partnermi. Nielen doma. Tvrdí francúzsky top diplomat PIERRE VIMONT, ktorý položil základy spoločnej európskej zahraničnej politiky.
Bol by Michel Barnier, vyjednávač pre brexit a bývalý francúzsky minister zahraničných vecí, ktorému ste robili šéfa kabinetu, dobrým šéfom európskej diplomacie?
O ňom sa uvažuje skôr ako o budúcom predsedovi Európskej komisie.
Bude Francúzsko nominovať svojho kandidáta na jeden z hlavných postov v Európskej únii?
Francúzsko zaujíma tiež post guvernéra Európskej centrálnej banky. Máme dobrého kandidáta – súčasného šéfa francúzskej centrálnej banky Françoisa Villeroy de Galhaua. Ako mladí úradníci sme spolu pracovali na Maastrichtskej zmluve, ktorá viedla k vzniku eura.
Má stredná a východná Európa v optike Paríža alebo Bruselu dobrých kandidátov na najvyššie európske posty?
Samozrejme. V Bruseli sa veľa hovorí o Kristaline Georgievovej (Bulharka, výkonná riaditeľka Svetovej banky a bývalá eurokomisárka - pozn. red.) ako o predsedníčke Európskej komisie. Ako o budúcom možnom vysokom predstaviteľovi sa hovorí o Miroslavovi Lajčákovi.
O Marošovi Šefčovičovi sa nehovorí?
Je to možné. No v predpovediach treba byť veľmi opatrný.
Aktívna, ale slabá Mogheriniová
Pierre Vimont
- Medzi rokmi 2010 a 2015 kládol základy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť ako jej prvý generálny tajomník. Dnes pôsobí ako analytik v bruselskom think-tanku Carnegie Europe.
Postavili ste na nohy európsku diplomaciu v podobe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť...
... s ďalšími ľuďmi. Bolo nás viac.
Ako dnes hodnotíte prácu Federicy Mogheriniovej, ktorá stojí na čele tohto úradu? Bola dobrou ministerkou zahraničia Európskej únie?
Mogheriniová bola veľmi aktívna. V oblasti obrany a bezpečnosti sa pokúsila o lepšiu spoluprácu Únie s NATO. Problémom, ktorý sa stále neporadilo vyriešiť, je, že štáty stále tak trochu hrajú „každý za seba“.
Bolo by treba presvedčiť ich, aby sa viac delili o svoje zahraničnopolitické nástroje a svoj vplyv, a aby tak spoločne pracovali v prospech Únie.
Bolo by Francúzsko pripravené poskytnúť svoje členstvo v Rade bezpečnosti OSN ako nástroj pre Úniu – urobiť z neho európske kreslo?
