Autor je teológ, pôsobí ako doktorand na Karlovej univerzite v Prahe, je členom Progresívneho Slovenska.
Bohoslužby Te Deum v rámci inaugurácie prezidentky boli zrejme najbizarnejšou časťou jej programu minulú sobotu. Nie že by sa Andrej Danko nesnažil o najväčšiu podivnosť dňa – no predsa, modlitby s prelátmi, ktorí varovali ľud pred voľbou liberálnej kandidátky, už vopred sľubovali zaujímavú zápletku.
Prezidentke účasť na bohoslužbe nemôžeme vyčítať. Čitateľ si iste dokáže predstaviť ďalšiu kapitolu kulturkampfu, ktorý by nastal, ak by Zuzana Čaputová neprijala pozvanie do Dómu sv. Martina.
Nič na tom nemení ani fakt, že cirkevní hodnostári sa nevkusne zapojili do predvolebnej kampane na strane protikandidátov prezidentky.
Nakoniec, zvláštne vyzerali počas bohoslužieb práve klerici, nie Zuzana Čaputová. Tí, ktorí hovorili o hrozbe liberalizmu a o ťažkých hriechoch, zrazu stáli pred prezidentkou, ktorej volebné víťazstvo si neželali.
Trefne to zhrnul Michal Oláh: ak by prezidentka Te Deum vynechala, časť kresťanov by jej gesto interpretovala ako útok na cirkev. Oláh v Týždni krátko po voľbách napísal:
„Konferencia biskupov Slovenska hlasom jej predsedu zagratulovala novej hlave štátu k zvoleniu. Verím v jej inteligenciu a nadhľad, vďaka ktorým pochopí tento politický „tanec“. Rovnako verím v dobrý tím poradcov budúcej prezidentky, ktorí jej odporučia pri jej inaugurácii absolvovať tradičné Te Deum. Nezanedbateľnej časti konzervatívnej verejnosti by tým vyslala silný signál. Vyhne sa tým neúmyselnej chybe Andreja Kisku v začiatkoch výkonu svojho mandátu, keď na prvý raz neprijal koledníkov Dobrej noviny, čo pobúrilo časť veriacich.“
No skúsme sa na program inaugurácie pozrieť kriticky: je vhodné, aby bol súčasťou oficiálneho programu náboženský obrad? Ak áno, kedy by sa mal konať? A je nutné organizovať bohoslužby za každých okolností – teda aj v prípade, keď si cirkevná vrchnosť víťazstvo Čaputovej neželala?