Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Keď v novembri 2015 spadol na slovensko-ukrajinskej hranici vrtuľník so siedmimi utečencami na palube, ktorí všetci zomreli, dni, ktoré nasledovali, boli jedny z najťažších v mojom živote.
Doma sme totiž hostili ich príbuzné, ktoré prišli identifikovať mŕtve telá. Nikdy predtým sa smrť ľudí na úteku tak bezprostredne nedotkla môjho života ako v ten týždeň.
Ak mi máte veriť jedinú vec, verte tomu, že nikto z ľudí na úteku, keby mal na výber, by si nelegálnu a nebezpečnú cestu dobrovoľne nevybral. No oni vo väčšine prípadov na výber nemajú.
Na slovensko-ukrajinskej hranici k ďalšej tragédii našťastie už nedošlo, no našou hranicou je aj Stredozemné more. A tam od začiatku roka zomrelo alebo je nezvestných už 555 ľudí, ktorí sa pokúsili preplaviť do Európy.
To je viac ako polovica všetkých migrantov, ktorí zomreli celosvetovo a Stredozemné more je dnes najnebezpečnejšou cestou pre ľudí na úteku vôbec. Ak by takto umierali ľudia na našej 98 km dlhej hranici s Ukrajinou, mŕtvolu by sme nachádzali približne každých 200 metrov.
