Autor je teológ a spisovateľ
Samozrejme, že vieme, odkiaľ to pochádza, kto s tým prišiel, keď označil liberalizmus za nového vnútorného nepriateľa slovenskej spoločnosti a vyhlásil vojnu, ku ktorej sa dnes hlásia takmer všetky politické strany.
No nejako sa to zmenilo a vymklo z rúk, pretože aj zbežný pohľad na našu scénu ukazuje, že v skutočnosti dnes nemáme nijakú zasadnú liberálnu stranu, ktorá by formulovala modernizačné postoje a zároveň by nemala svojho Šeligu a varovania pred akýmsi extrémnym liberalizmom, čo je niečo, čo si nedokážeme ani predstaviť, ale dobre, však pestujte si svoje dojmy.
Skúsime inak, aj keď viem, že to bude pre niektorých zbytočné. Ešte predtým však treba zdôrazniť, že libertariánska sekta posadnutá znižovaním daní, ktorej predstavitelia vidia v eletronickej kase paralelu s eštebáckymi praktikami, a teda v tejto logike považujú zrejme aj Kočnerovu túžbu utajiť svoje biznisy za prejav disentu, sa k liberálnym stranám ničím nepribližuje a je reliktom klinického odmietania postkomunistického štátu.
Lenže Slovensko už takým štátom nie je, napriek anekdotám o všadeprítomných boľševikoch a eštebákoch, pretože za tridsať rokov tu máme nové generácie ľudí, ktorí s tým nič nemajú, a dokonca z rodín, ktoré s tým rovnako nič nemali.
A teraz, keď sme si ujasnili, že libertariáni nie sú liberáli, rovnako ako kresťanskí demokrati nie sú ľudáci a socialisti nie sú komunisti, ako to radi hovoria jednobunkové skratky v diskusiách, pozrime sa, čo je liberalizmus a prečo sa z neho stala démonická mantra každého politika.
Oni štát nerozoberali
Liberalizmus nie je opovrhovanie slabšími ani chudobnými, liberalizmus nie je koncept hedonistickej slobody a svojvôle ani rozmar nafetovaných traderov, ktorí topia štáty.
Nie je to boj proti solidarite ani proti verejnému zdravotníctvu a školstvu. Niektoré z týchto inštitúcií na Slovensku programovo ničili konzervatívne strany, akurát sa k tomu dnes nepriznávajú, tak ako taja svoje minulé zlyhania v privatizačných rozhodnutiach a rozoberaní štátu.
Neboli to liberáli, pretože nemali to byť ktorí, kto odovzdal krajinu Kiňom a Kmotríkom, neboli to liberáli, ktorí mali za sebou Brhelov a Kvietikov, neboli to liberáli, ktorí razili doktrínu dobývania štátnej renty.
Zlyhania slovenskej spoločnosti za ostatných tridsať rokov sú dielom zmesky pokryteckých národných strán, ľavicových strán a konzervatívnych hnutí.
