Autor je profesorom štátnej správy na McKennovej univerzite v Kalifornii a predsedom Katedry americko-čínskych vzťahov v knižnici amerického Kongresu.
Celý svet so záujmom sledoval hongkonské protesty proti vládnemu návrhu zákona, ktorý by umožňoval extradíciu trestne stíhaných osôb do Číny.
Proti tomuto návrhu zákona 9. júna v uliciach protestovalo až milión ľudí (zhruba sedmina obyvateľov bývalej britskej kolónie) a ďalší veľký protest 12. júna vyústil do násilných potýčok medzi protestujúcimi a políciou.
Napriek mohutným protestom je však čínska vláda odhodlaná dosiahnuť svoje. Namiesto stiahnutia navrhovaného zákona hongkonskí lídri pod kontrolou Pekingu legislatívny proces ešte urýchlili, takže legislatívna rada o ňom bude hlasovať už koncom tohto mesiaca.
Prijatie zákona by však nebolo pohromou len pre Hongkong, ale aj pre Čínu.
Kladivo na nepriateľov
Zavedenie zákona o extradícii do praxe by bolo v rozpore so sľubom Číny, že v prípade Hongkongu bude rešpektovať model „jeden štát, dva systémy“.
Keby schválením tohto zákona pekinské úrady získali praktický právny nástroj, ako sa zmocniť jednotlivcov, ktorých považuje za „nepriateľov“ Číny, ohrozil by nielen slobodu Hongkončanov, ale aj cudzincov, ktorí tam bývajú.
Aj keď sa návrh zákona formálne netýka politických trestných činov, v praxi to nebude žiadna záruka. Podľa čínskeho právneho systému pod kontrolou komunistickej strany sú hranice medzi politickými a ostatnými trestnými činmi komfortne nejasné.
