Kedysi v dávnych časoch, keď bol Robert Fico predsedom vlády, tradovalo sa o tomto zachmúrenom pánovi, že je veľmajstrom politickej stratégie. Tento koncept slovenského Kasparova býval zhutnený do hesla, že počíta s „troma ťahmi dopredu“.
Výbor odporučil voliť šiestich kandidátov na ústavných sudcov Čítajte Ibaže to je nezmysel. Ficovi neupierame mimoriadny politický talent, (kedysi) nasadenie a intelektuálnu kapacitu. Lenže v defenzíve vždy konal skratkovito a skôr inštinktívne improvizoval.
Mimochodom, aj preto sa niekedy ťažko čítajú jeho kroky: hľadáme veľkú stratégiu tam, kde veľakrát žiadna nie je. On je vlastne taký náš lokálny Putin.
Čerstvým príkladom nech je aktuálne dejstvo ságy obsadzovania Ústavného súdu. Začiatkom roka si Fico celkom zbytočne vypýtal za vedro hanby od Andreja Kisku, keď sa tlačil do Košíc, a teraz si prišiel po dupľu k Zuzane Čaputovej. Nuž, dostal.
