Bezvýsledný summit v Bruseli potvrdil obavy, že obsadzovanie najvyšších pozícií ženie Úniu do krízy s potenciálom paralýzy inštitúcií až na neurčito. To, že náhradný summit, ktorý dali na 30. jún, nazvali „krízový“, nepriamo indikuje, že majú povedomie, koľko bije.
Očakávať dohodu o šéfovi Komisie, predsedoch Európskeho parlamentu a Rady, guvernérovi ECB i vysokom predstaviteľovi zahraničnej politiky, bolo po signáloch, ktoré sa mihali cez médiá, dokonale naivné.
Skutočnosť, že tie funkcie sa riešia nie jednotlivo, ale „v balíku“, znamená nesmierne komplikované vyvažovanie kritérií regionálnych, politických, historických i rodových.
Dá sa povedať, že v realite, ktorú definuje základný spor „špitzenkandidáti“ (Merkelová a spol.) verzus národné vlády (Macron, V4), by aspoň to rodové hľadisko mohlo ísť bokom.
