Už na prípade rómskeho dievčaťa, ktoré malo sedieť počas prijímania osve (a kňaz to akceptoval), sme pochopili, že niektorým akoby nebolo jasné, odkiaľ pochádza neúprosná požiadavka rovnosti všetkých ľudí.
Nie z Bruselu, ani od mimovládok. Ale priamo z "tej" knihy.
Pretože len odtiaľ mohol prísť taký zdanlivo nepraktický nápad, ktorý akoby protirečí zdravému rozumu (veď kuknem a vidím, že rozdiely sú).
Tento ideál ďalej zachytávajú ľudskoprávne dokumenty aj naše zákony.
Rómom bránia vstúpiť do kostola. Omšu musia mať na družstve Čítajte Ak teda komunita zo Šarišského Jastrabia vykazuje domácich Rómov z kostola, neprieči sa len svojmu kňazovi, ale najmä duchu zákonov.
Miestny kňaz či starosta by nemali byť ponechaní, aby sami sanovali situáciu.
A vyviňovali sa pred svojimi ovečkami či voličmi, že neodmietli prístup Rómom k duchovným službám.
Vyššie inštancie – štátne aj cirkevné – by mali rázne dať najavo, že tí, ktorí chcú riešiť spolužitie s menšinami spôsobom juhoafrického apartheidu či konfederačnej segregácie, si sami zaslúžia zadné lavice.
