Koncom februára minulého roka – ešte pred Kuciakom – vyštartoval Robert Fico proti Istanbulskému dohovoru. Hovorili sme vtedy, že rozmetal prácu vlastných ministerstiev, ktoré na opatreniach proti násiliu na ženách pracovali.

Všetko v boji o voliča, ktorého postavila na nohy akcia Chromíka a Kuffu – Zastavme zlo z Istanbulu. Andrej Danko už totiž hlásil, že dohovor nedovolí, a tak Fico – ako napokon vždy – vyšiel nie po sociálnodemokratickom konci sporu, ale si inštinktívne obhajoval tú časť elektorátu, ktorá by mu mohla odpadnúť v prospech ultrakonzervatívnych a nacionalistických strán.
V ďalšom dejstve Fico položil Istanbul k nohám tohto elektorátu a požiadal ho, aby volil Maroša Šefčoviča v druhom kole prezidentských volieb.
Celá dráma dostáva teraz dohru vo vystúpení ministerky Sakovej. Tá sa ohlásila, že boj s násilím na ženách a v rodinách bude pre ňu prioritou. Dohodla sa na tom aj s viceprezidentkou polície a hneď aj uviedla, ako sa im darí a čo majú v pláne.
To by sme aj mohli brať ako happy end. Dohovor Rady Európy síce expremiér hodil do koša, no tak, ako to napokon aj sám ohlásil, v podstatných veciach sa konať bude.