Autor pôsobí v Ústave pamäti národa
Dôsledkom skrytého či bezostyšne otvoreného pretrvávania strašiakov a kostlivcov prednovembrového režimu na Slovensku je naša spoločná nedôslednosť pri kultivovanom a zákonnom vytesňovaní exponentov bývalého režimu – príslušníkov a spolupracovníkov ŠtB, funkcionárov KSČ, veliacich príslušníkov Pohraničnej stráže – z demokratických štruktúr, ako aj symbolov, miestnych názvov, umeleckých pseudovýtvorov tohto režimu z verejného priestoru. Na niektoré autor upozorňuje už niekoľko rokov.
Kováč namiesto Čulena
Je priam bizarné, že pred budovou najvyššieho exekutívneho orgánu štátu – Úradom vlády SR, kde nevládli len pohrobkovia KSČ, ale i disidenti ako Ján Čarnogurský či Ladislav Pittner, tridsať rokov po páde komunizmu sa čnie socha Mareka Čulena, povereníka poľnohospodárstva.
Socha s nechutne natrčenou dlaňou akoby na kontingenty našich starých rodičov, ostrakizovaných kulakov, ktorí končili v komunistickom väzení ako nepriatelia „združstevňovania“ a po ktorých zostávali hladné a rozvrátené rodiny, vychudnuté kravy a hrdzavejúce traktory.
Nedôslednosť, necitlivosť, nekultúrnosť našich vládnych predstaviteľov alebo nízky prah morálnej citlivosti, možno neznalosť histórie alebo tichý súhlas vykonávateľov novodobého bačovania?
Apropos, z „najväčších Slovákov“ má slušné zastúpenie svojich sôch na 1000 km2 hádam len generál Štefánik.
A čo socha prvého prezidenta demokratickej Slovenskej republiky Michala Kováča? Slovensko ako krajina so slušnou protitotalitnou tradíciou, niekedy detinsky sa oháňajúca svojou štátnosťou, by mu mohla odhaliť sochu napríklad k nedožitým deväťdesiatinám o rok alebo piatemu výročiu úmrtia o dva.
Áno, i Michal Kováč bol straník, ale obstál v súboji s tým najhorším dedičstvom komunistickej zvole, akým boli živé chápadlá ŠtB roky po páde komunizmu. Socha prezidenta Kováča by vhodne a symbolicky nahradila možno práve tú Čulenovu pred Úradom vlády SR.
Námestie vrahov a samovrahov
Ďalšou nechutnou zvrhlosťou je názov časti hlavného mesta krajiny, ktorá gravituje k latinskému Rímu, západoeurópskemu humanizmu alebo bruselskej jednote a to Námestie hraničiarov v Petržalke.
