Netreba sa opúšťať nad správou, že návrat hlasovacích práv Rusku v Rade Európy je ústupkom Putinovej politike. Kto vec vidí výlučne takto, musí sa cítiť oklamaný.

Po anexii Krymu bolo utlmenie účasti Ruska vítané gesto. Tobôž v Rade, ktorá predstavuje zhromaždenie demokratických krajín a dohliada na dodržiavanie ľudských práv. A Rusko si napriek robeniu ramien muselo byť vedomé, že mu to pridáva na zlej reputácii.
Proputinovskí ideológovia síce obiehajú európske fóra s myšlienkou, že spoločenstvo hodnôt je prežitá vec, treba sa sústrediť na spoločné ekonomické záujmy.
No nech by aj geopolitické vetry vanuli v prospech tejto idey (Trump, Erdogan, Orbán), zlá povesť predsa škrie. (Pozrite na takého Babiša, ktorý sa kade-tade domáha odobratia „prezývky“ Bureš.)
Rusko na symbolický čierny bod odpovedalo tým, že prestalo platiť členský príspevok. Radu to sotva ochromilo – sedem percent z rozpočtu –, no aspoň sme nezačuli kvákanie od generálneho tajomníka, ako sankciami trpia obidve strany (zrovnaj s Ficom a následne Pellegrinim).