Autor je teológ a spisovateľ
Máraiho Košice a Rakúsove Košice a Košice židovskej komunity a Mengeleho trpasličieho maliara, Košice Rákocziho a maďarských trikolór v krypte Dómu sv. Alžbety, najväčší a najkrajší bulvár v republike a okolitých krajinách.
Lenže Košice nie sú východ - pejoratívne označenie pre kriminalitu v zemplínskom a kalábrijskom nárečí. Košice nie sú dotované plochy ničoho, na rozľahlých pláňach od Tokaja a Bodrogu po východnú hranicu, po junkie hotel v Čiernej nad Tisou, cez Boršu, Rákocziho kaštieľ, prerábaný na hotel a kongresové centrum, pretože celý svet chce robiť kongres v Borši, kúsok od Slovenského Nového Mesta, kde nie je kvetinová výzdoba, iba bilbord Varehu s kalichom a nápisom Sir Vareha.
Zemplín nemá prameň
Kde nie sú malé firmy a prenájom bagrov a záhradnej techniky a opravy áut a výmeny pneumatík a malé krčmy, iba pálenice a kúsok vzadu, na posledných svahoch južných tokajské vína.
Stará, historická župa, rozdelená riekou, chudobná a zdevastovaná na oboch stranách povodia. Bodrog nemá prameň ani Zemplín už nemá prameň, uhorské dejiny vyschli ako maďarské vence na Rákocziho buste a mŕtve strechy rozpálených domov, žeravé mikádo koľajníc prekladiska v Čiernej, kde sa potulujú bezprizorné deti a bezprizorní dospelí a segregácia sa odvíja od toho, kto má na piko a kto na toluén a kto na výfukové plyny áut pred supermarketom.
