Keď v roku 2009 čerstvo zvolený americký prezident Barack Obama navštívil Prahu, Václav Havel ho varoval pre sklamaním, ak nesplní – aj keď nerealistické – očakávania.
Tento mesiac uplynuli dva roky, odkedy sa ujal prezidentského úradu Emmanuel Macron, na ktorého boli kladené obamovské očakávania, že zmodernizuje svoju krajinu, urobí z Francúzska globálneho hráča a oživí Európsku úniu.
Macronovo víťazstvo sa používa ako príklad, že centristická politika môže byť príťažlivá. Po brexite, Trumpovi a nástupe krajnej pravice priniesol energiu a optimizmus. Hoci sľuboval „revolúciu“, bol víťazstvom stability a normálnosti nad chaosom Marine Le Penovej.
Ako dlho sa však môžete zároveň páčiť revolucionárom aj tým, ktorí chcú chrániť to, čo už majú? Nie je nevyhnutné, že jedna z týchto skupín bude sklamaná?
