Pozastavenie členstva Nicholsonovej nie je výzvou, ktorá by v duchu „teraz alebo nikdy“ rozhodovala o budúcnosti SaS.

Kľúčové slovo, že čo bude so Sulíkom a celou stranou, povedia až marcové voľby, do ktorých sú blokované všetky zmeny.
Správne. Meniť lídra pár mesiacov pred urnami býva väčšinou hazard nezlučiteľný s úspešnými kampaňami.
Konflikty na Republikovej rade dobre znázorňujú zlomy, o ktorých už stĺpček hovoril v súvislosti s vytesňovaním SaS do prudko konzervatívnej zóny politiky.
Je známkou fungujúcej názorovej plurality, že prejavmi predsedu nie sú dané mantinely zahraničnej línie SaS.
Výhrady predsedníčky parlamentného klubu k Sulíkovmu slovníku, či reč Galka, že on by bol „proeurópskejší“ predseda a „volil by proNATO rétoriku“, ktoré sa na zasadaní recyklovali, vydávajú správu, že robiť kríž nad SaS ako „strednoprúdovou“ stranou bolo neporozumením situácie.
Na veci nič nemení ani vplyv Sulíka, ktorý sa ukázal ako stále dosť značný, aby politickým domovom Ďuriš-Nicholsonovej a Jurzycu sa stali reformisti a konzervatívci.