Peter Pellegrini po prostatických voľbách kandidátov na ústavných sudcov odkázal, že síce lepšie sú voľby tajné, no nepriečia sa mu ani voľby verejné. Oboje majú čosi do seba a hlavne, nech už to parlament nenaťahuje a urobí tak, aby dobre bolo.
On to síce nevie zariadiť, ale opäť aspoň apeloval z výšin.

Ocitli sme sa tak v zaujímavej situácii. Pellegrini, ktorý vraj na funkciu predsedu strany nepomýšľa – kto by aj chcel súťažiť s tamtým jedovitým pánom so zdravotnými problémami, ktorý sa v slabých chvíľach utieka k Sorosovi a CIA –, pre seba našiel priestor kdesi medzi funkciou prezidenta a premiéra.
Aby bol naozaj premiérom, musel by držať opraty alebo aspoň veľmi chcieť ich držať. Jemu sa však páči, ako to vyzerá, keď vládu akože šoféruje, naozaj by to robiť nechcel. Je s tým kopa starostí, chápeme.