Autor bol minister financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana
Politika je zvláštna, fascinujúca disciplína. Extrémne súťaživá (ako šport), ale aj veľmi subjektívna (ako umenie).
Vo väčšine športov je víťaz objektívne určiteľný a nespochybniteľný na základe svojho výkonu (góly, body, sekundy, výška, diaľka a podobne). Realita a vnímaná realita sa v zásade neodlišujú.
V umení sa väčšinou poradie neurčuje, lebo chýbajú merateľné kritériá určenia výkonu a poradia, vnímanie a hodnotenie je apriori subjektívne, a teda aj realita existuje vlastne len ako vnímaná realita.
Alebo ešte inak, v posudzovaní umenia hrajú hlavnú úlohu emócie a aj keď šport je tiež plný emócií, v konečnom dôsledku o víťazoch rozhodujú merateľné a racionálne zdôvodniteľné výsledky a rozdiely v nich.
A politika je vlastne umením, v ktorom sa poradie nielenže vyhodnocuje, ale v ktorom víťazi dostávajú do rúk obrovskú moc, mandát rozhodovať o osudoch iných ľudí a celých ľudských spoločenstiev.
Behaviorálny populizmus
V poslednom čase sa aj v politike čoraz viac prejavuje to, čo kognitívni a behaviorálni psychológovia vedia už dávno – pudy sú silnejšie ako emócie a tie sú zase silnejšie ako racionálne myslenie.
Populisti, extrémisti a demagógovia všetkých možných typov a odtieňov buď vedia, alebo aspoň cítia, akými silnými emóciami sú strach, závisť a nenávisť. A veľmi efektívne to využívajú, aj preto je dnes sloboda a liberálna demokracia v ohrození.
