Predkladať horúčavy či akýkoľvek vývoj denných teplôt ako argument za klimatickú zmenu alebo proti nej je jeden z tých najhorším spôsobov, ako o nej viesť diskusiu.
Počasie podľa vedcov vnímame zo dna na deň, a preto rýchlo upravujeme to, čo sa nám zdá normálne či extrémne. Keď zažijete desiatykrát 35 stupňov, už vám to jednoducho nepríde extrémne.
Avšak len v upotených dňoch sú ochotní aj tí najväčší ignoranti alebo dokonca popierači aspoň trochu počúvať, že klimatická zmena už dávno nie je len „zmenou“, tá sa už de facto postupne plazivo udiala, ale sme v prebiehajúcej kríze, ktorej dôsledky síce ešte úplne nevidno, ale ich náznaky, aspoň minimálne v tých teplotných rekordoch, sú už všade okolo.
Ani najteplejší jún v histórii meraní na Slovensku za posledných 148 rokov, minulotýždňový historický rekord z Francúzska a ich budúce ďalšie prekračovania nie sú to najhoršie, čo nás čaká.
Musíme sa pripraviť na vymieranie druhov, nedostatok vody, suchá, neobývateľné pobrežia, následnú masová migráciu a hlboké spoločenské zmeny. Zatiaľ to však na zásadnú zmenu prístupu nevyzerá.
Ako napísal český sociológ Stanislav Bíler, je to, ako keby sa k Zemi blížil veľký asteroid, v roku 2050 by ju mal na 96 percent zasiahnuť a vyhladiť polovicu života.
