Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Muž aristokratického vzhľadu sa na mňa pozrel prísne, ako sa pozerá sa na svojich podriadených. Je 4. marca 2019, naposledy som sa cítila taká bezvýznamná v novinárskych začiatkoch. Vedela som, že teraz musím pozbierať všetku odvahu, aby som položila pripravenú otázku.
Tlačovka ruského ministra priemyslu a obchodu Denisa Manturova sa konala v pyšných priestoroch pražského Obecného domu. Symbolické a príznačné. On má totiž honosné prostredie rád.
Bol to brífing typu „na stojáka“. V takejto situácii je hlavné prihlásiť sa tesne predtým, ako posledný rečník urobí bodku.
O sankciách ani slovo
Moja ruka vystrelila ako prvá. Mám šťastie a dostávam slovo hneď po slávnej ruskej štátnej televízii, ktorá kladie skutočne „investigatívnu“ otázku: „Ako hodnotí pán minister návštevu v Českej republike?“
Ani slovo o sankciách, o zadržanom špiónovi ruských tajných služieb Kuznecovovi, ktorého z pražského letiska vykázali späť do Ruska, ani slovo o podozreniach z korupcie, ktoré sa okolo Manturova začínajú obtáčať ako pavučina.
