Článok pokračuje pod video reklamou
Ak by niekto hodnotil dohodu Bruselu o budúcich lídroch Únie len na základe vyjadrení premiérov Viktora Orbána, Mateusza Morawieckeho a Petra Pellegriniho, tak by získal dojem, že Visegrád zožal historický úspech.
V skutočnosti región nezískal jedinú kľúčovú pozíciu v Bruseli a Slovensko pomáhalo Orbánovi ukazovať svoje autokratické svaly. Bez pozitívnej vízie. Ako deti, ktoré nevedia stavať spoločný hrad z piesku, a tak to, čo už postavili ostatní, rozkopú. Pod vedením toho, ktorý najhlasnejšie kričí.
Súvisiaci článok Má blízko k Merkelovej a Brusel v krvi. Kto je Ursula von der Leyenová Čítajte Orbán sa chváli, že „sme si zvolili matku siedmich detí na čelo Únie", z čoho je preňho zrejmé, že príde zmena.
Je však málo pravdepodobné, že kandidátka na predsedníčku Komisie Ursula von der Leyenová sa radikálne zmenila od roku 2015, keď kritizovala Orbána za použitie vodného dela proti utečencom a zdôrazňovala, že ľudské práva a dôstojnosť sa nehádžu cez palubu ani v krízových situáciách.
Médiá Orbánovho impéria simulovali spokojnosť, že sa podarilo odbiť „aj posledný protiútok Sorosovej siete, ktorá sa snažila pretlačiť Fransa Timmermansa".
Pôvodný silný kandidát Manfred Weber strácal svoj kredit aj preto, že príliš dlho toleroval Orbána, ktorý ako člen EPP rozmontoval demokratické inštitúcie vo svojej krajine.
Morawiecki svojim voličom zase hovorí, „že nová éra volá po nových ľuďoch" a oni príchod nových ľudí umožnili.
Skutočná nádej však spočíva v tom, že noví lídri ostanú nekompromisní v tom, že demokracia nestrpí deviácie a že prívlastok iliberálny vytrháva krajinu z tela Únie.
