Autor je teológ a spisovateľ
V Rusku som bol niekoľkokrát, v posledných rokoch opakovane. Chodieval som tam pracovne alebo súkromne, aj keď vždy iba do Moskvy alebo Petrohradu.
Petrohrad mám radšej, ale nie je ťažké mať radšej Petrohrad, pretože je jedným z najkrajších miest v Európe aj napriek blokáde, napriek Stalinovým čistkám a vystrájaniu Putinových ľudí.
Prvýkrát som tam bol ako chlapec na zájazde, ktorý sme vyhrali v školskej súťaži Čo vieš o ZSSR. V ruských obchodoch nebolo vtedy na sklonku perejstrojky nič.
Prázdne regály, pred ktorými aj tak stáli rady ľudí, pretože, ako nám vtedy vysvetlil náš ruský sprievodca, nikto nevedel, kedy by náhodou prišiel akýkoľvek tovar. Ľudia pre istotu čakali, bolo to ponižujúce, apoteóza sovietskej diktatúry, ktorá nevedela poriadne uživiť ani tých, ktorých rodičov predtým sovietsky režim nevyvraždil v občianskej a neskôr v boľševickej vojne.
Sovietske reflexy
Dnešné veľké mestá problémy so zásobovaním nemajú. V krajine na veľkých bulvároch, na Tverskom v Moskve, na Nevskom v Petrohrade, nájdete všetko.
Nedokážem posúdiť život mimo centier, no zo spoľahlivých ruských zdrojov viem, že napríklad v Krasnodare už zásobovanie až tak nefunguje. Nesúvisí to so sankciami, tie sa Rusov dotkli iba v podobe zmenšenej ponuky spotrebného tovaru, no sovietske reflexy sú stále prítomné a ľudia si dokážu zaobstarať čokoľvek.
Rusko je však krajina, ktorá stále nepovažuje svojich občanov za seberovných so štátom a to je niečo, čo vidíte všade. V spôsoboch, akým milicionári terorizujú raz chodcov pred Ermitážou, inokedy taxikárov, v spôsobe, akým sa k vám prihovárajú v obchodoch, galériách, s nutkaním naznačiť vám, že vaša prítomnosť obťažuje.