Jean-Claude Juncker, ktorý pomaly odchádza, je objektom sústavnej kritiky, a niektorá je veru aj opodstatnená. Dá sa súcitiť s úľavou šéfkomisára nad tým, "aké je náročné nájsť jeho nástupcu", avšak postreh, že "ten proces nebol veľmi transparentný", si už mal odpustiť. Nebol to od neho malý "gaťafalš".
Fakt je totiž ten, že časť réžie dohadovacieho maratónu európskych lídrov Juncker držal, spolu s Tuskom, vo vlastných rukách. A ako bezprostredný účastník a svedok výbuchu prvého kola mohol predvídať, že druhý pokus bude potrebovať širší priestor, než začať pár chvíľ pred výkopom Európskeho parlamentu.
Vzhľadom (aj) na hrozbu, že Európsky parlament si mohol zvoliť predsedu aj bez odporučenia Rady (k čomu aj došlo, ale po dohode), čím by udelil procesom ešte divokejšiu dynamiku, mal sa snažiť zariadiť akýsi predstih.
