Rozjímanie o SDK 2.0, ak vôbec ešte niekoho vzrušuje, je už po záruke.
Na vytvorenie volebnej strany či akéhosi konfederatívneho bloku opozície aj keby bolo vôle – akože niet – tak už niet času.
V lete, ako je v slovenskej politike dobrým zvykom, sa predsa neschôdzuje. Ešte aj keď sa hráme s budúcnosťou štátu.
Aj keď trebárs Andrej Kiska hovorí o akomsi bližšie nešpecifikovanom spájaní, na to by mal mať najprv hotovú stranu.
Zatiaľ ju nemá, ísť do spolkov s fiktívnym subjektom – budú poukazovať partneri - nie je ono.
Súvisiaci článok Hlina o Sulíkovi hovorí zdržanlivo, Matovič šíri napätie všade Čítajte Utriasať sa budú ešte aj silové pomery, a vôbec, celoplošne niet o čom, ak dve-tri strany hovoria jasné nie.
Pakty o neútočení a budovanie akéhosi minimálneho programového konsenzu, aby bolo po voľbách na čom stavať, je zrejme maximum, čo sa dá v jeseni od opozície očakávať.
Isteže, na tesnejšom prepojení Kiskovej strany a PS/Spolu sa bude ešte pracovať, ale pretlak, ktorý sa očakáva na voliteľné miesta, zrejme – okrem iného – znemožní vytvorenie štandardnej trojkoalície.
