Napospol si navrávame, že na dôchodku sa už budeme venovať tomu, na čo sme počas aktívneho výkonu povolania nemali čas: obriadime záhradku, prečítame tie komíny kníh z nočného stolíka, ktorými sme medzičasom zaplnili knižnicu, a naučíme sa po nemecky a po francúzsky.

Samozrejme, akokoľvek dobre to myslíme, dopadne to ako vždy a čas premárnime pozeraním sa do steny a čakaním u lekára. Inšpirujme sa preto svetlým vzorom motivovaného dôchodcu: Milošom Zemanom, ktorý sa v dôchodku naplno pustil do remesla, na ktoré ho predurčila prozreteľnosť.
To znamená, že všemožne dáva verejne najavo svoju vulgárnosť, uráža všetkých dookola, robí im zle a demontuje český ústavný systém. Niežeby sa k tomu sčasti nedostal už v období, keď robil takpovediac „výkonnú“ politiku, ale až na Hrade sa tomu mohol oddať celým telom a dušou.