Článok pokračuje pod video reklamou
Uvažovanie nad učiteľom, ktorý otvorene priznáva, že je pedofil, teda pociťuje lásku k deťom školského či dokonca predškolského veku, je jednou z najväčších skúšok miery akceptácie pre inakosť. Veď ide predsa o deti.
Sme za hranou už aj v našich končinách relatívne bežnej, ale stále takej náročnej témy o iných sexuálnych orientáciách a ich akceptácii.
Avšak práve takáto ťažká téma nastavuje základné pravidlo platné aj pre iné debaty – človeka síce môže vnútorne definovať jeho sexualita, ale jeho okolie ho môže nevyhnutne posudzovať len cez konkrétne skutky.
Aj človek s „poruchou sexuálneho výberu“, ktorou pedofília je, má právo na život bez predsudkov, odsudzovania a perzekvovania.
Lebo neplatí, že každý pedofil je sexuálny násilník. Páchateľov sexuálneho násilia proti deťom nájdeme často v skupinách, ktoré považujeme za sväté, v úvodzovkách aj doslova.
Sexuálne predstavy sa môžu stať zločinom aj medzi heterosexuálmi, ak zahodia sebaovládanie a zoberú si čo chcú bez ohľadu na obete.
