S Robinom sme sedeli v polovici mája na remeselnom pive v jednom z barov na Krymskej v Prahe. Nutne prišla reč na protivládne protesty, ktoré v tom čase naberali na sile.
Robin je jeden zo vzácnych a zvláštnych ľudí, ktorí sú ochotní pre svoje politické presvedčenie obetovať mnoho energie.
Protesty proti prezidentovi Milošovi Zemanovi a premiérovi Andrejovi Babišovi vo voľnom čase alebo na úkor práce organizuje v rôznych podobách už viac ako dva roky. Aj pri týchto je hlavným produkčným.
Zorganizoval protest pár dní predtým, ako Babišovo ANO s prehľadom vyhralo parlamentné voľby. Krátko pred druhým kolom, v ktorom Zeman obhájil Pražský hrad, organizoval koncerty na podporu jeho súpera.
Ani toto nebude mať zmysel, hovoril som mu s riadnou dávkou skepsy. Aj keby demonštranti uspeli s požiadavkou na výmenu ministerky spravodlivosti, jej nástupcu by znovu vyberal Babiš. Aj keby on odstúpil, z úzadia by mohol kontrolovať krajinu.
On tomu naďalej veril. „Teraz pôjdeme do krajov, potom sa vrátime na Václavské námestie. Ak nesplnia naše požiadavky, máme veľké prekvapenie,“ hovoril trochu záhadne. Prekvapenie si nechal pre seba.
Mysleli si, že Letnú už nebude treba naplniť. Po tridsiatich rokoch to však urobili znovu Čítajte Protest v čase, keď je volič pánom
Na tento rozhovor som myslel, keď som 23. júna o pol štvrtej poobede prichádzal na Letenskú pláň. To bola to prekvapenie, protesty sa vrátili na miesto, kde sa odohrala hlavná časť Nežnej revolúcie pred tridsiatimi rokmi.
Pod pódium som sa dostal hodinu pred začiatkom. Vyšiel som naň a sledoval, ako sa na mieste zhromažďujú ľudia. Deň predtým som si prešiel celú Letenskú pláň, nie je malá. V to poobedie bola plná, 283-tisíc ľudí.
Ako novinár aj občan som zažil niekoľko protestov. Bol som na káhirskom Tahríre, keď miliónový dav žiadal koniec egyptského diktátora Husního Mubaraka.
Na protesty proti Gorile som nechodil, požiadavky organizátorov sa mi zdali príliš chaotické, navyše, blížili sa predčasné voľby v marci 2012.
