Autorka je terapeutka a publicistka
Nuž, nie som teatrologička, tak to celé berte s rezervou. Ale skrátka musím.
Ako prostá diváčka, ako terapeutka, umenovedkyňa v zálohe, „pisálek“ v zálohe i ako človek, čo momentálne nemá zo života práve ružovú záhradku a je vďačný za každú chvíľu, keď sa od ťažoby odpúta.
A navyše sledujem, že vždy, keď sa mi oplatí zdvihnúť pero – čo je tiež malý zázrak – vzíde z toho nejaká divná óda na umenie. Aké prekvapenie – ani teraz to nebude inak.
Čo je imerzívne divadlo
Možno sa mýlim, ale podľa googlu a jednej konzultácie „Katka sa vydáva“ bratislavského divadelného združenia Prvý plán je možno aj prvým pokusom o imerzívne divadlo na Slovensku.
Imerzívne divadlo nie je happening ani performancia a už vôbec nie klasické divadlo s javiskom a hľadiskom. Je to niečo, čo dáva šancu prieniku toho všetkého. Niečo, čo dáva šancu aj ľuďom, ktorí by sa inak možno báli „interaktívnosti“.
Také, pri ktorom je publikum doslova ponorené do diania.
Svoj ponorný (imerzívny) krst som absolvovala niekedy okolo roku 2010, keď som sa ocitla vo víre veľkého a dnes už kultového opusu Alma rakúskeho divadelníka Paulusa Mankera.
A za takú proto-imerziu by sa dalo označiť aj jedno predstavenie z raných 90. rokov, ktoré sme zažili v Baráčnické rychtě v Prahe s holandskými Dogtroep.
Zatiaľ čo Dogtroep boli na pomedzí cirkusového kabaretu a výraznej hudobno-pohybovej absurdity, Alma autorov Joshua Sobola a Paulusa Mankera bola až extrémne zmysly opantávajúcim spektáklom, kde sa zväčša simultánne odohrávali v rôznych priestoroch rôzne scény, to všetko prerušené jednou opulentnou večerou, ktorá odrazu spojila všetko a všetkých, aby bolo nakoniec všetko znova rozmetané do paralelných dejov chaosom vojny.
