Vyjadrovať sa o poslancovi, ktorého meno sa nevyslovuje, v iných ako oslavných súvislostiach, je riskantný podnik. Napríklad keď povieme, že jeho prítomnosť nielen na čele eurovýboru je absolútne nepochopiteľná, ľahko sa o sebe môžeme na druhý deň všeličo dozvedieť.

Každý, kto poslancovi oponuje, je totiž nejakou kombináciou žoldniera Penty, alkoholika, pologramotného nedouka, ultralibertariánskeho reakcionára bažiaceho po rozpustení sociálneho zmieru v kyseline a nastolení diktátu korporátneho fašizmu.
Kto si však vybral galejnícku rehoľu plnú sĺz a odriekania, musí zručne narábať veslami a umne balansovať na vlnách medzi dravou Skyllou a nenásytnou Charybdou. Teda zmierlivo povedzme, že pre vyjadrenia ďaleko za hranicou elementárneho vkusu má aj vo vlastných radoch, ehm, kontroverznú povesť.
Keď si to preložíme do ľudskej reči, znamená to, že v hustote agresívnych a demagogických vyjadrení na štvorcový meter s ním môžu súperiť asi len fašisti, prípadne Igor Matovič, ale to musí mať svoj deň.